I Hate My Life- THE END!!!

Položila som veľkú, krásnu kyticu na jeho hrob a pozerala na to meno. Na to meno pri ktorom sa mi všetky spomienky naňho vracali. Mohol tu byť kľudne so mnou. Prstami som prechádzala po vyrytých písmenkách na jeho náhrobnom kameni. Síce už tu nie je so mnou dlho no bolí to stále rovnako. Nikdy som sa nevyrovnala s jeho smrťou a nikdy nevyrovnám. Bol taký mladí a už musel umrieť. Nemal ani polovičku života za sebou a zomrel. Prečo je boh taký zlý? Prečo musia umierať ľudia ktorý majú dobré srdce a tí ktorý zabíjajú a robia zle žijú?

"Je mi to tak ľúto. Kiežby si tu mohol byť so mnou. Čo by som za to dala keby si ma mohol znovu objať. Chcela by som znovu cítiť tvoje teplo , chcela by som znovu počuť tvoj zvonivý smiech. Vidieť tvoje oči. No už mi zostávajú iba fotky. Iba fotky aby som si ťa pripomenula. Už si ani nespomínam na tvoj hlas ,iba viem, že pri ňom som zaspávala najpokojnejšie. Nič na svete ma viac neupokojilo ako tvoj hlas.Navždy ťa budem ľúbiť a nikdy na teba nezabudnem pretože to nejde.Ty si ten človek vďaka ktorému žijem a za čo som ti veľmi vďačná. Nikdy nezabudnem na to ako veľmi si mi pomáhal vždy keď som to potrebovala. Vždy som rozmýšľala aké by to bolo keby si tu teraz so mnou. Možno by som vôbec nebývala v Londýne a nemala deti..." hovorila som si v duchu. Už som to nevydržala a začali mi tiecť slzy z očí. Zrazu som pocítila ako ma niekto drgol. Pozrela som sa dole a zbadala Ester.

"Mami, poďme už" povedala mi a ja som sa na ňu usmiala. 

"Sľubujem ti že o rok som tu znova. Prídem za tebou ocko. Krásny deň otcov. Ľúbim ťa" povedala som a zotrela si slzy. Pozrela som sa na malú Ester a zobrala si ju na ruky.

"Ahoj dedko" povedala a zakývala mu. Spustili sa mi znovu slzy. Esterka sa na mňa zamračila a zotrela mi ich.

"Maminka neplač. Sama si hovorila že dedkovi už je lepšie keď je v nebíčku, či nie?"

"Áno Esterka. Ja len vieš, mne dedko chýba" povedala som a usmiala sa. 

"Poďme už lebo ocko bude stresovať." povedala a mala pravdu. Vykročila som smerom von z cintorínu a šla do auta. Zayn tam sedel aj so Zaynom juniorom. Keď ma zbadal tak sa súcitne usmial.

"Maminka zase plakala" povedala Ester. Prísne som sa na ňu pozrela. Vždy mu to prezradí

"Ja viem. Zlatko, už je to dávno.." začal Zayn

"Je to dávno, no bolí to stále" povedala som a usadila Ester do jej sedačky vedľa Zayna juniora. Pohladkala som ho po hlavičke a pobozkala . Sadla som si vedľa Zayna . On ma chytil za stehno a ja som svoj zrak zo zeme prehodila naňho. On sa na mňa usmial a pobozkal ma.

"Ideme domov alebo ešte niekam?"spýtal sa ma 

"Poďme domov.Nemám teraz moc náladu na nič. " Zayn prikývol a naštartoval. Hej, spravil si vodičák aj tu na Slovensku. Chel a ja som mu v tom nebránila. Však na čo by sme stále chodili taxíkmi? 
Pozorovala som ľudí von z okna a pritom mi stekali slzy po tvári . Rýchlo som si ich zotrela. Nemôžem už plakať. Je to dávno.. No ako som povedala. Bolí to stále. Spomínala som na to keď som bola malá. Ako sme sa bláznili v bazéne. Otec , Filip a ja. Mama neznášala bazény tak sme chodili len my traja. Otec ma stále hádzal do vody a Filip ma topil no a potom otec topil Filipa. Mala som najkrajšie detstvo na svete. Nikdy by som ho nevymenila za nič na svete. Stále som si ho užívala. Vždy sme niekam išli. Síce sme nikdy nechodili na dovolenky no chodili sme k rôznim rodinným príbuzným a známym.

"Hubby nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma Zayn. Otočila som sa naňho. Síce máme už obaja a pár rokov viac no na Zaynovi to vôbec nie je vidieť. Je trochu viac mužnejší no stále je to ten istý pubertiak ktorého som spoznala pred siedmimi rokmi. Neuveriteľné no je to tak . Už sme viac ako šesť rokov spolu. Sme už dlhšie  zasnúbený no ešte sme nemali svadbu. Ani jeden sa do toho nehrneme aj keď máme už dve deti no nechýba nám to . Podobne je na tom aj Eleanor s Louisom. Sú dlhšie spolu zasnúbený no žiadna svadba a žiadne deti. Danielle a Liam to je iný koláč. Oni sú už aj zobratí a majú malú dcérku. Niall a Harry? Tí dvaja si užívajú stále život no Harry chodí s Aďkou ,ale je to pestré. Perrie zase má nového priateľa a sú spolu asi pol roka. One Direction sú stále prvý v rebríčkoch a myslím že tak rýchlo neklesnú dolu . Všetky fanúšičky sú spokojné a stále dúfajú že ulovia aspoň toho Nialla. 

"Nad ničím láska" usmiala som sa a on si položil svoju ruku na moje stehno.Pozrela som sa do zadu a videla že obidvaja naši anjelici zaspali. Usmiala som sa. Zayn zastavil a ja som sa pozrela von z okna. Rozpoznala som túto známu uličku. Tú uličku na ktorej máme kúpený dom. Je to menší dom ako máme v Londýne no je krásny. Má svoje čaro.Vždy som chcela aby sme si tu v Nitre kúpili nejaký domček a nakoniec sa mi to splnilo. So Zaynom sme vystúpili a ja som vybrala Zayna mladšieho z auto-sedačky.Zayn strašne chcel aby sa malý volal po ňom. Ja som nesúhlasila no potom som ho prekvapila. Spravila som to isté čo aj s Ester. Povedala som mu to až potom. Zaynie  si obkrútil ruky okolo môjho krku a ďalej spinkal. Vošli sme do domu a išli ich uložiť. 

"Zajtra rovno letíme do Bradfordu . Ideme za mojimi rodičmi. Musíme ísť aj za mojím otcom" oznámil mi Zayn keď sme ležali na gauči pri telke. No teda neoznamoval. Toto bol už u nás stereotyp .

"Však jasné" usmiala som sa a pobozkala som ho na tvár.

"Nie si hladná?"spýtal sa ma. 

"Celkom aj hej" povedala som. On sa postavil a šiel do kuchyne. Vrátil sa aj s veľkým kelimkom jogurtu a dvomi lyžičkami a ešte piškótami. Ja som sa na tom zasmiala

"Čo? Však predsa tu nemáme nič na jedenie. Ešte že tu máme aspoň toto." povedal a sadol si vedľa mňa.

"Keď deti vstanú tak objednáme niečo. Čo ty na to?"

"Nie je to zlý nápad" usmial sa na mňa podal mi lyžičku. Pozerali sme niečo čo tam dávali a ja som sa smiala a niečo prekladala Zaynovi. Totižto trochu už rozumel slovenčine. Odkedy máme deti tak ja sa s nimi rozprávam po slovensky a Zayna to štvalo že nič nerozumie tak aj jeho som učila. No stále to nevie nejak perfektne.

"Zayn?"pozrela som sa naňho a hodila si piškótu do úst. On sa na mňa pozrel a a chŕumal.

"Deje sa niečo?"

"Ja len že ti chcem niečo povedať" povedala som a on sa na mňa spýtavo pozrel. 

"Nech je to čokoľvek povedz to. Vieš že mne môžeš veriť."neisto sa na mňa usmial.

"Vieš . No.." nechcela som to naťahovať no niekedy to neuškodí nie? "Čo by si povedal na to že nás bude o dvoch členov viac?"spýtala som sa a vopchala si lyžičku s jogurtom do úst. On sa na mňa neveriacky pozrel.

"To myslíš naozaj smrteľne vážne?" pozeral sa na mňa ako na ducha. Ja som neisto prikývla. 
"Čakáme dvojičky" 
                                                  

Twins :3

Esterka(:

Zaynie junior:3

Zayn

Sára

 














   KONIEC ! (:


Tak a teraz to ide!  Obrovské poďakovanie každej jednej čitateľke ktorá to prečítala celé! Ďakujem veľmi si toho vážim! Pri tejto poslednej časti som sa rozplakala . Ďakujem za každý jeden komentár! Ďakujem za to že ste to celé čítali a že ste to neprestali čítať aj keď som časti pridávala ako sa mi zachcelo. Celý tento príbeh mi bude veľmi chýbať pretože som sa tu veľmi stotožnila so Sárou. Bude mi chýbať Zara :( Vždy bol môj naj Harry no odkedy som začala písať tento príbeh tak Zayn mi strašne prirástol k srdcu :3
Túto časť chcem venovať všetkým ,ale hlavne môjmu ockovi , ktorý už so mnou nie je 5 rokov. Ja len že chcem aby ste si vážili svojich rodičov pretože všetky tie hádky a všetko sa vám neoplatí. Ani sa nenazdáte a stratíte ich. (Čo naozaj nikomu neprajem!) No však už nebudete môcť vrátiť čas a ospravedlniť sa im za všetko.
 Napíšte mi komentáre čo si o tom myslíte! :)  Ďakujem veľmi pekne ešte raz!
P.S: Ešte by som chcela vedieť že či ste sa niekedy rozplakali pri tomto príbehu :D Chcela by som to vedieť tak píšete do komentu ! ;) Thank you & i love you!
                                                              

Tu je odkaz od mojej Nanušky :3 :

áááááááááááááááá néééééééééééé Sááárč,to nemôžeš ukončiť! :'( Bude mi to chýbať.Najkrajšia poviedka akú som kedy čítala!Proste proste :OO budem plakať! :'(( ale viem,že ty budeš písať ďalšie poviedky a tiež budú takéto dokonalé!Chcem mať tvoje spisovateľské zručnosti.Niekedy ma musíš naučiť písať tak ako ty píšeš!Máš môj obdiv!Tá tvoja neuveriteľná schopnosť pre detail! Proste umieram z teba! Keď vydáš knihu,určo mi daj vedieť ako prvej!Jasné?Jasné?Jasné?Kapiš to?Hm?hm?hm? :'333
Luv Ya Bro! :)))) Your lover #Natt#Scooby#Horan#SweetGirl#Unicorn#Baby#Cucamber and :O Your #LittlePony! :D :33--this is me! 

2016
Neviem či si toto ešte niekto prečíta no chcela som to uzavrieť. Poslednú časť som mala takto napísanú viac ako 3 roky a nechápem prečo som to neskončila :) Mám teraz už 19 no vždy sa sem vraciam s úsmevom na tvári. Pripomenúť si tie časy keď som sem pridávala pravidelne a vy ste ma pri tom držali. Ak si to niekto prečíta tak ďakujem , za všetko. Konečne ste sa dočkali konca :) love all..

I Hate My Life 128.časť

Ahojte! :) Som rada že ste sa toľké ozvaly a že sem ešte niekto vôbec chodí to tu kontrolovať :) Rozhodla som sa príbeh ukončiť! Pretože keď sa niečo začne tak by sa to malo i dokončiť , nemyslíte? :D . Dúfam že sa vám to bude páčiť i keď som pozabúdala za ten časť veci ktoré som mala vymyslené ,ale budem sa snažiť aby to bolo ešte lepšie ako som mala vymyslené ! :) Nebude už veľa častí do konca pretože už je toto 128! :O TAk užite si časť a komentáre vás poprosím :) Vaša Sárč xxx ľúbim <3


Na druhý deň sme sa so Zaynom zobudili a šli sme skoro ráno na pláž. Chceli sme sa ešte trochu poprechádzať a byť tu ešte nejaký čas. Ja som sa chcela ešte vykúpať v mory .
"Zayn" kričala som naňho z mora. Lenže ten lenivec zase zaspal! Už druhý krát. Tak som pomaly vyplávala bližšie a bližšie pri kraj. Až som sa na koniec postavila a odkráčala to s krikom Zaynovho mena. Keď už som bolo na piesku tak sa zobudil a zdvihol hlavu a venoval mi pozornosť. 
"Láska? Niečo si chcela?" spýtal sa ma keď už som bola pri ňom. Naklonila som sa a z mojich vlasov padali kvapky vody na jeho tvár. Zamračil sa.
"Sme tu posledné hodiny tak by si sa mohol láskavo zdvihnúť a ísť so mnou" spravila som smutnú a neodolateľnú grimasu. 
"Keď mne sa nechce. Mne sa dobre na teba pozerá odtiaľto " usmial sa.
"No táák . Zaynie!"
"Tak dobre. Že si to ty" postavil sa a zobral ma na ruky a ja som začala kričať. Utekal so mnou až do mora. No nešli sme príliš ďaleko lebo Zayn je bojko a bojí sa otvoreného mora. Nechápem čoho. Však to je pecka. Sledovať všetky tie morské živočíchy pod vodou. Lenže on sa bojí žralokov. X krát som mu opakovala že žraloky sa sem nedostanú . Potom začal omielať to že nikdy človek nevie, že všetko je možné a preto sa s ním neoplatí hádať. Furt si melie svoje. No aj tak ho milujem.
"Láska pomaly by sme už mali ísť" povedal keď som ho pustila po tom ako som ho topila. 
"Ale veď som ešte neskončila"
"Ja viem ale nestihneme potom lietadlo" pritiahol si ma.
"Tak dobre." usmial sa a pobozkal ma. Zobrala som mu slnečné okuliare a nasadila si ich. 
"Hubby vráť mi ich" 
"Never tomu" vyplazila som mu jazyk a utekala k našim veciam. On sa ma snažil dobehnúť no nevyšlo mu to. Obliekla som si kraťasy a sveter a brala tašku . Prišiel tam Zayn .
"Počkaj na mňa" 
"No nie . Vieš čo odídem bez teba" zasmiala som sa. Obula som si ešte tenisky a potom sme si zobrali uteráky. Zayn to napchal do jednej tašky a ja som si brala svoju kabelku. Spolu sme šli ruka v ruke do hotela a tam šli na izbu a brali si kufre. Mali sme už všetko pobalené. Potom Zayn niekomu volal a mohli sme ísť. Ochrankáry s nami šli na letisko. Let ušiel rýchlo lebo som ho prespala. Voda dokáže človeka tak unaviť. Lenže aj keby nie som vo vode tak v lietadle spím tak ako vždy. Tak isto aj Zayn. Už sa nenormálne teším na svoju princezničku. Keď ju konečne vezmem na ruky a ona mi povie mama. 

"Láska tam je náš kufor" ukázala som Zaynovi . On sa pozrel smerom ktorý som ukazovala a zobral ho. Podal mi ho a ja som ho za sebou ťahala a Zayn zase ťahal mňa. Nie doslovne ,ale tak chápete.. Išiel a mňa ťahal za ruku. Išli sme cez kontroly a mali sme okolo seba ochrankárov . Potom sme išli ďalej a tam už stáli Eleanor a Louis s malou na rukách. So Zanyom sme pridali do kroku a ochrankáry tiež. Ja som pustila Zayn a odstavila kufor. Zobrala som malú Eleanor a silno ju objala. 
"Mama " 
"Áno princezná . To som ja" tuhšie som ju stiskla.
"Bóže , robíš z toho ako keby si s ňou nebola mesiac a pritom len deň " smial sa Louis .
"Keď budeš mať ty deti tak ti to pripomeniem " vyplazila som mu jazyk.
"Ester" povedal Zayn a zobral mi ju . "Žubrienka ako si sa mala? Poslúchali ťa? "
"Gaga" všetci (až na Zayna) sme sa zasmiali. 
"Nie je to moc vtipné" po-zaznamenal. 
"Inak ahojte" povedala El a objala ma. "Ako ste sa mali ? "
"Dobre. Veľmi dobre" usmiala som sa.
"Ani sa ti nečudujem keď si tam bola s Malíkom " zasmiala sa El. Louis sa na ňu zamračene pozrel.
"Tým chceš akože čo povedať Calder ?? "opýtal sa jej Louis
"Nič Tomlinson , nič.. " smiala sa. 
"Tak my už musíme ísť. " povedal Zayn keď ohlásili náš let na Slovensko.
"Dobre tak tu máte" podala mi Eleanor tašku kde mala malá veci a následne mi ju Zayn zobral. "Užite si to tam" 
"Ďakujeme ešte raz za všetko . Veľmi si to cením a však potom sa porozprávame a vyrovnáme keď sa vrátime. Veľmi ste nám pomohli" objala som El a následne Louisa
"Viete že nemáte začo" usmial sa Louis a pritiahol si El.Zayn si ešte podal s Louisom ruku a El pobozkal na líce a jemne objal . Potom mi naznačil aby som šla. Tak ako poslušné dievča som šla za ním. Nemohla som ho chytiť za ruku lebo v jednej mal kufor a v druhej malú a tašku tak som šla len vedľa neho a okolo nás šli ochrankáry. Tento let ušiel ako tak. Stále sme sa venovali malej . Tak mi chýbala. Možno sa opakujem ,no hovorím pravdu.

***
Išli sme už so Zaynom v ruka v ruke po pešej zóne v Nitre a malá utekala , a samozrejme aj padala , a náhaňala holubov a kričala pri tom "Kevin" .Zayn si ju nahrával na mobil so slovami že to musí dať na twitter že sa directionerky potešia . 
"Malá strávi deň s Louisom a chytá od neho jeho blbé zvyky " obaja sme sa zasmiali na mojej poznámke. 
"Láska?" ozval sa Zayn? Ja som bola oňho pretá a tak sme chodili. Nadvihla som hlavu a pozrela sa naňho
"Hm?"
"Vieš.. ľúbim ťa" ja som sa usmiala. 
"Však aj ja teba" išla som mu dať pusu no Zayn sa zrazu strhol a nechal ma tak a utekal . Ja som sa pozrela ktorým smerom beží a utekal k malej. Videla som že išla auto. Zakričala som na Ester a malá sa otočila a ustúpila trochu a Zayn ju chytil na ruky a padol s ňou na zem a auto zabrzdilo.. Utekala som k nim a mala bola v šoku a Zayn na mňa pozeral . Vystúpil ten vodič z toho auta a išiel k nám
"Ste v poriadku? Prepáčte nevidel som ju" ospravedlňoval sa po Slovensky. Zayn mu začal nadávať po anglicky ,ale on nerozumel. Lepšie som sa zapozerala na toho chlapa a zistila som že je to moj bývali spolužiak zo základnej školy ktorý ma šikanoval dokým som odtade neodišla. 
"Zayn, poď" povedala som mu. On sa zarazene na mňa pozrel a šiel niečo povedať. No prekazil mu to ten idiot
"Sára? Nie ste vy .." 
"Asi ste si ma museli s niekým zmýliť" povedala som po anglicky a chytila Zayna za ruku a išla som s ním preč.
"To je kretén. Vieš čo by sa stalo keby neutekám za malou ? .. On vedel tvoje meno?"
"Zayn , nechcem ani na to len pomyslieť čo by sa stalo" zobrala som si malú od neho a ona sa ku mne pritúlila "Bohužial ho poznám"
"Čo je to za kreténa? Odkade sa s ním poznáš?"
"Mami?" pozrela som na moju lásku
"Im so sorry" povedala mi a tiekla jej slza po líčku
"To je dobré láska. Musíš si dávať väčší pozor" povedala som jej po slovensky 
"Sára? Mohla by si mi odpovedať odkiaľ vedel tvoje meno ?" pozrela som sa na Zayna
"Chodila som s ním.."nenechal ma dohovoriť
"Čo? Však si mi povedala že som bol tvoj prvý priateľ.."
"Zayn, nechaj ma dohovoriť do pekla! Chodila som s ním na základnú školu "
"Jáj , prepáč mi " ospravedlnil sa a mne začal zvoniť telefón
"Prosím?" opýtala som sa
"Ahoj Sárix . To som ja Jasmínka. Počúvaj že kde ste?" 
"Ahoj Jasmi. Akurát máme namierené do hotela prečo?"
"Že by sme pre vás prišli a išli by sme do aquaparku ?"
"Čo? akože teraz? "pozrela som na hodiny a bolo desať hodín
"No a ? Však tak akurát tam prídeme "pozrela som sa na Zayna a Zayn pozeral do mobilu.
"Zayn?" pozrel na mňa a schoval mobil. 
"What?"
"Že či pojdeme do aquaparku" on prikývol . 
"Dobre teda. A kedy pre nás prídete? "
"Za pol hodinu, už musím končiť tak ahoj" a vypla.
"S kým?" opýtal sa
"S Jasminou" pozrela som sa na malú a tá pozerala na mňa s tými Zaynovími kukadlami.Má ich presne také isté ako Zayn. Je celá po ňom. 
Prišli sme do hotela a ja som si vyberala plavky. NEvedela som sa rozhodnúť no nakoniec som si na seba dala oranžové . Zayn mal tiež plavky no horšie to bolo s malou . 
"Zayn malá nemá plavky" pozrela som sa naňho
"No a? Je ešte malá , nepotrebuje ich" mykol plecami.
"Ja viem ale čo tam bude nahá?"
"Nie, však jej necháme plienku."
"No ale tie plienky nie sú do vody"
"Lebo plienky do vody aj sú nie?" 
"No predstav si že sú" povedala som nahnevane. Neviem čo to zase medzi nami je . Raz je úplne všetko v pohode a potom zase nie. 


Tak :DD Mohli by ste mi napísať že čo sa vám za ten čas všetko prihodilo do komentáru a aj ako prázdninujete :D .. či oddychujete alebo brigádujete alebo či sa niekam chystáte :) Ďakujem ešte raz xx 

Prekvapko!

Takže .. Hlásim sa k vám s otázkou .. Prešiel veľmi dlhý čas čo som sem niečo pridala a preto by som sa chcela opýtať že či by ste mali záujem aby som dokončila príbeh I Hate My Life :) .. Prosim vaše odpovede do komentáru :) Rada by som ten príbeh dokončila a mala som už aj osobné správy od niektorých z vás aby som to dokončila tak sa pýtam takto :) Ďakujem

!OZNAM!

Ták babulky,po stráášne dlhej dobe som znova navštívila blog... ako ste si už mohli všimnúť,ani jedna z nás sem už nič nepridáva a už to budu skoro dva mesiace čo som sem pridala poslednú časť :( Je mi to veľmi ľúto! Ale so Sárou sme sa dohodli,že už sem nebudeme ďalej prispievať..už nás to nejak prestalo baviť a ak by sme aj písali na silu a bez nálady,neviem či by časti boli také dobré ako pred tým :/
Aj keď si myslím,že už si toto niektoré neprečítate,chcem sa vám aj za Sárč poďakovať za všetko.Za všetky vaše komentáre,podpory a za vašu trpezlivosť pri niektorých častiach..(hlavne pri mojich koncoch☺)
So Sárou som tento blog nezakladala,takže tu nie som od začiatku,takže ani neviem,ktorá z vás to s nami vydržala od úplných začiatkov až teda po koniec.
Vôbec som nečakala,že BIN,FYH nedokončím a že Sára nedopíše IHML -Aj keď už mala napísanú úplne poslednu časť a ja som si ju prečítala :3
A keby nebolo teba Martuš,toto by som dnes sem nepísala...predvčerom si tu bola,viem to lebo si napísala komentár a to si vážim,že aj po toľkých týždňoch si to tu navštívila...ďakujem za všetky komentáre k častiam :))...Viem,že si komentovala skoro každú jednu! :3♥♥
...viem,že sem vás chodí viac,každý deň a je to neuveriteľné,že ešte niektorá z vás verí,že sa tu niečo nové vyskytne,ale...to už asi nebude.Síce sme sa ešte so Sárč nedostali k tomu,čo spravíme s týmto blogom,pretože by bola škoda to zrušiť.Pokúsime sa vám dať v najbližšej dobe vedieť ;)

Tak ešte raz vám všetkým veľmi pekne ĎAKUJEME za všetko *.* :33

Ozveme sa...

 

PS:Rozpísala by som sa aj viac,určite hej,ale myslím,že toto dokonale stačí!

Believing in yourself,folloe your herat! 55.časť

Ták hrdličky,tu je ďalšia,trošku oneskorene,ale predsa len...Možno trocha dlhšia,to posúďte sami.Čo sa týka Sárč,písala som jej a mala by dopísať ďalšiu časť,len fakt neviem kedy to bude -,-
Ohľadom komentárov..ďakujem vám všetkým čo komentujete a ak vám trebárs neodpíšem tak to preto,lebo by som sa stále opakovala ďakovačkami a podobne :D
Ešte raz vám ďakujem a teraz sa už fakt pokúsim skôr pridať ;)


*Pohľad Rony*
"Myslíš,že je to dobrý nápad?Nemám z toho dobrý pocit."rozprával mi Harry cestou na skúšku.
"Samozrejme,že to nie je dobrý nápad Harry,ale uznaj,počula by to aj tak...niekedy."moc som nevnímala všetky Harryho slová,skôr som sa venovala sms ktorú som práve písala.
"Tak hej ale...Nie nespravím to.Pohádal som sa kvôli tomu aj so Zaynom,nechce sa pohádať zase aj s ňou a možno aj s ostatnými."
"Nezabúdaj,kto vás zase prinútil sa rozprávať." ukázala som na seba víťazoslávne prstom a odložila mobil.Harry sa zasmial a pozrel sa na mňa.
"Ani neviem,čo by som bez teba robil."chytil ma okolo krku a pritiahol si ma.Následne mi dal pusu na čelo.
"Hlavne sa venuj tam ceste Harry,ešte nechcem zomrieť."
"prepáč."smiech ho prešiel a už sa vážne venoval len a len ceste.Vedel,čo so mnou robia autá a ešte k tomu,keď niekto za volantom sa nevenuje ceste.Mám na to zlé spomienky a bola by som nerada ak by sa to opakovalo.Vzdychla som si a priala som si,aby sme boli už na mieste inak tu skolabujem.
"Príde teda aj Amanda?To aby som sa od nej držala veeľmi ďaleko."prekrútila som očami a sledovala cestu.
"Zayn písal,že áno.Prečo ju vlastne nenávidíš?" červená,Harry zastavil a konečne sa na mňa mohol pozrieť.
"Nie je to nenávisť,len.. neviem.Musí byť predsa na svete nejaký človek,ktorý sa k nej bude správať inak ako ostatný.Ja za jej minulosť nemôžem a preto jej to nebudem tolerovať.Sama som si toho dosť vytrpela."Harry vedel o čom hovorím.Kývol hlavou na súhlas a znovu sme sa pohli.
"Mám to chápať tak,že -že jej závidíš?"zasmial sa Harry.
Zostala som doslova v šoku,nechápem ako ho to napadlo.
"Harry  povedz to ešte raz a zabijem ťa."vystrčila som výhražný prst,ale sama som sa na tom smiala.
"Vieš,že som to tak nemyslel.Len odľahčujem situáciu."Nič som mu na to nepovedala,len som si vzdychla a hlavu si oprela o sklo.Väčšinou,keď ideme s Harrym  aute máme obaja okná otvorené a nahlas si spievame.Áno presne tak,sme ako malé deti,ale úplne rozdielne.Aspoň sa vieme dokonale dopĺňať.Preto sme aj výborný priatelia a toto väčšina ľudí nechápe.Všetci si myslia,že sa priatelím s Harrym len kvôli tomu aby som sa zviditeľnila,ale nikto nevie,že my dvaja sa poznáme už od plienok.Som staršia.a preto sa mi aj moji spolužiaci často smiali,preto som im hovorila,že Harry je môj bratranec a preto s ním trávim celé dni.

Vždy som bola tá,ktorá mu rozkazovala čo má robiť a čo nie.Dokonca som mu poradila čo má robiť,keď išiel na svoje prvé rande.Pomáhala som mu a on pomáhal mne.Naše priateľstvo bolo dokonalé až pokiaľ som sa nepresťahovala s rodičmi a súrodencami do Austrálie.Mala som síce len 14 a Harry 13,ale už vtedy sme plánovali veľké veci.Chcela som si kúpiť letenku a odísť za ním.Ale to nám nevyšlo.Bola som zo seba veľmi sklamaná a hnevala som sa na seba.S Harrym sme si písali každý deň .Nikdy nás to neomrzelo.
Týždeň predo mnou oslavoval Harry svoje 14. narodeniny a pamätám si,že sme vždy mali oslavu spolu,len my dvaja.Nikto iný.A v ten deň mi oznámili,že cestujeme späť do Anglicka.Bol to môj najlepší deň v živote.Až pokiaľ sme nevyrazili.Už v lietadle som mala divný pocit,ako keby tento deň bol osudný.Ako keby to bolo napísané,že sa to stane.Otec nedával pozor na cestu,mama telefonovala a neupozornila ho.Ja s dvomi bratmi sme sedeli v zadu a hrali karty.A v tom to prišlo...
Prežila som iba ja s najstarším bratom no aj ten skončil veľmi zle.Po nehode som šla k starkej a brat bol dlho v nemocnici.Vídame sa len cez Vianoce a medzi tým si ani nevoláme.
Vzťah s Harrym sa odvtedy zmenil o 160 stupňov.Ale každým dňom to bolo o trochu lepšie,ale nikdy nie ako predtým.
Preto nemám rada,keď Harry nedáva pozor,vždy sa mi vrátia spomienky a potom som celý deň na všetkých zlá a nemám na nič náladu.Vlastne,aj tak som na všetkých zlá.
Ale dosť bolo mojej minulosti a vráťme sa k prítomnosti.
Neviem,či sa ešte niekedy môj vzťah s Amandou zmení,ale úprimne,ak by sa to nezlepšilo,žili by mi to netrhalo.Chcem len Harryho chrániť a nechcem aby mu zase niekto ublížil.Myslím,že toto by robil každý.

Konečne sme zastali a Harry mi ako vždy otvoril dvere na aute.Pekne som sa na neho usmiala a rýchlo sme šli dnu.
"Harry?Si nervózny?"Konečne zasiahol Louis.Sedíme tu už pár minút a on neustále búcha po sedačke a klepká nohou.Už nám to všetkým začína liezť na nervy.
"Vyzerám byť nervózny?"skrýval svoje pocity za slová,no klamať mu vážne nešlo.Všetci sme sa na seba pozreli a pokrútili hlavou aby sme ho viac neznervózňovali.
"Chceš to spraviť teda?"spýtala som sa potichu.
Harry vedel,že moja otázka smeruje k jeho pesničke.
"Asi hej,len..potrebujem si to ešte poriadne premyslieť.Musím sa predtým najesť a budem v pohode.Niall ideš?" pozrel na Nialla ktorý sa už pomaly ukladal na spánok a kývol hlavou do zadu.
"Nie,chcem si schrupnúť."zívol.
"Ja pôjdem s tebou."usmiala som sa na neho a obaja sme odišli...
*Pohľad Harry*
Niallovi pomáha jedlo keď je nervózny.Prečo by som to teda nemohol skúsiť aj ja?
Z automatu som si zobral jednu bagetu a energeťák,ktorý som vypil hneď.S bagetou som sa trápil trošku dlhšie,ale na koniec som ju nejak zvládol.
S Rony sme sedeli na zemi oproti sebe a len tak sa rozprávali.
"Nemali by sme sa vrátiť?"spýtala sa a jej pohľad už 10 minút smeroval k mobilu.
"Nechce sa mi tam ešte ísť.A myslím,že tam ešte Zayn s Amandou nebudú."
"Tak fajn,ale..."konečne mobil odložila a smutne sa na mňa pozrela.
"Ale..?"čakal som,čo do povie.
"Nič.Mám ťa rada.A myslím,že je to dobrá voľba,len sa bojím o Malika."pokrčila plecom.
"Ty sa bojíš...o Malika?"začal som sa smiať.
"Veď jeho a Amandu nemáš rada...ja tie tvoje nálady nechápem Rony."
"Prestáň...dobre vieš ako to je,dobre?Tak sa k tomu nevracajme..A mal by si o tom popremýšľať.Možno ublížiš obom."smiech ju pri poslednej vete prešiel a mňa tiež.
"Viem,ale on ju počul.A je v pohode,aspoň si myslím."
"Bože,taká tragédia okolo jednej pesničky.Poďme tam,možno tam už budú." Rony sa hneď zodvihla a podala mi ruku.Nenatiahol som k nej tú moju,sám som sa postavil a potom som ju chytil okolo krku.
Keď sme vošli dovnútra,Zayna som uvidel hneď ,ale Amandu som zbadal až po chvíli.Ležala na gauči a keď sa na mňa pozrela,usmial som sa a kývol som jej.Nič,žiadna reakcia od nej neprišla len sa blbo zatvárila.Hneď som vedel,že sa niečo deje.
Aj tak som sa pridal k ostatným a preberali sme zajtrajší koncert.Bol som uprostred vety,keď som zbadal ako sa Zayn ku mne blíži s napnutými svalmi na ruke.Ešte kúsok a bol by úplne pri mne,keby ho Amanda nezastavila.V momente odišiel.Chcel som ísť za ním,ale Liam ma stopol a musel som ísť spievať.
Bol som nervóznejší než pred obyčajným koncertom pred tisícami fanúšikov.Chcel som to zaspieva´t pre ňu,no ona odchádzala.Musel som rýchlo začať.Vážne som spieval z celej duše,ale nezaberalo to.Ona stála otočená s rukou na kľučke.Všetci boli ticho a dokonca aj Rony odišla.
Keď bolo po tom,otočila sa a v jej očiach som videl nenávisť.Teraz je ten čas ísť za ňou.Je mi jedno,či ma bude nenávidieť alebo ľúbiť,musím jej niečo povedať.Rozbehla sa smerom von a ja som šiel za ňou.Zastala ja som pribehol ku mne a nestihol som povedať ani jedno slovo a ona mi hneď vlepila facku.Nebol som zaskočený,zaslúžil som si to.Pošúchal som si líce a ona mi opäť vlepila.Áno,aj tú som si zaslúžil.Po tej druhej facke sa ukľudnila a pozrela mi do očí.
"Prečo..?"ďalej nepokračovala.Stále sa mi pozerala do očí a čakala na moju odpoveď.
"Dobre vieš prečo.A ja viem,že som maximalny hajzel,že som ti ublížil a..."
"Idiot,nech ťa netrápi to,že si ublížil mne.Skôr si mi otvoril oči.Teba by malo ale hlavne trápiť to,ako si ublížil Zaynovi,tvojmu bratovi.Na mňa kašli Harry.Je koniec,so všetkým,so Zaynom,s tebou a aj s chalanmi.Koniec chápeš?"kričala a zároveň trochu aj plakala.Bol som ticho.Ona si utrela slzy a vzdychla si.
"Mám dosť toho ako stále plačem kvôli vám.Ale už nebudem,nie...Už sme si kvit.Ja som ublížila vám a teraz si ty ublížil mne.A ani nevieš celú pravdu Harry."
"Akú pravdu?Čo?"chytil som ju za ruky,ale ona sa mi vytrhla.
"To je jedno...už-už nemám na nič náladu.Maj sa a pozdravuj odo mňa chalanov."silno sa nadýchla a vydýchla a potom sa otočila na odchod.
"Nemôžeš teraz odísť Amanda,nemôžeš sa len tak zobrať a odísť.Kam pôjdeš?"zapĺňal som ju otázkami len aby tu ešte chvíľu zostala,viem,že aj tak odíde.
"Domov,Harry...A tentoraz už vážne začnem od znova..."

*Pohľad Amanda*
Poslený Harryho pohľad si budem pamätať na vždy.Zas a znova odchádzam s tým,že som mu ublížila.Nikdy si to neodpustím,ale nech si aspoň uvedomí čo spravil Zaynovi a sebe tiež.
Moja prvá zastavka bola pri Zaynovi.Nie nehral videohry,len sedel na gauči a sledoval telku.A fajčil.
"Ak si mi prišla povedať,že ho miluješ tak...tak mi to ani nehovor,viem to."hovoril tak mŕtvo a ani sa na mňa nepozrel.
"Nemilujem ho.Najradšej by som ho zabila."všimla som si,že sa trocha pousmial,ale hneď to zmizlo.
"Tak?Čo mi chceš teda povedať?"postavil sa oproti mne.
"Odchádzam Zayn."moje slová ho nezaskočili ani trošku.
"Čakal som to,aj ja by som to urobil."podišiel ku mne a objal ma.Som fakt rada,že sa ma nesnaží presvedčiť aby som zostala.
"Ale nie je to navždy...však nie?!"
"Myslím,že my dvaja sa uvidíme určite.Aj s ostatnými.Len...už som sa rozhodla,prepáč."odtiahla som sa a dala som mu pusu.
"Ľúbim ťa.Nechcem aby si odišla,ale...Poznám ťa,viem,že by si aj tak odišla."
"Neodišla by som,ak by som počula to čo chcem počuť."zasmiala som sa.
"To,že ťa ľúbim ti hovorím každý deň."zatváril sa začudovane.
"ľúbiš Perrie a..."
"Nie,to nehovor prosím."zastavil ma a oprel sa o zadnú stranu sedačky.
"Nikoho som neľúbil,tak ako ľúbim teba Am,ver mi."Videla som na ňom,že sa snaží,ale možno ani on sám nevie ako to s ním je.
"Budeš mi chýbať."žmurkla som na neho.
"Nie..počkaj."chystala som sa zatvoriť dvere,ale opäť ma zastavil a objal ma.Potom mi dal pusu a usmial sa.
"Neznášam lúčenia."zasmiala som sa so slzami v očiach.Pohladila som ho a potom som odišla.Kráčala som rýchlo,aby to bolo čo najrýchlejšie za mnou.Vonku som si zavolala taxík a odviezla sa najskôr k Zaynovi a potom do vili.Keďže mi to tam všetko všetkých pripomínalo,veci som nahádzala do kufra a ani som sa neunúvala skontrolovať či mám fakt všetko....
Cestou na letisko som premýšľala o budúcnosti.Pre začiatok by som si mala nájsť nejakú prácu hoci s malým platom no aby som aspoň niečo robila.S rodičmi to asi také ľahké nebude,no posnažím sa to nejak zlepšiť.Aspoň trochu.Nehodlám sa úplne odrezať od sveta kde som bola,keď som bývala s chalanmi.Nepovedala som,že s nimi nebudem volať,len..už to nebude to čo vždy.Je na čase to vážne zmeniť,pretože to všetci potrebujú.Majú pred sebou veľkú buducnosť a mali by sa tomu naplno venovať.A ja som im v tom do teraz stála v ceste...

Believing in yourself,follow your heart! 54.časť

Povedal to tak rázne,tak priamo,že to ani moc nebolelo.Práve mi Zayn Malik oznámil,že sa so mnou rozchádza a mna vôbec nemyklo ,proste nič.Až po chvíli som sa roztriasla a reagovala na jeho oznámenie.
"Zayn,ako to myslíš pre boha?Veď len pred chvíľou si ma tu žiadal,aby som pri tebe zostala nech sa deje čokoľvek.A teraz toto?!"chytila som ho za ruku.
"Ja..ja neviem.Nebol som si istý,či-či to má význam.."
"Takže hneď po tom,ako som ti oznámila,že ťa milujem si sa rozhodol,že sa so mnou rozídeš?Ako vážne?"pustila som ho.Bola som vytočená a vôbec som z toho nemala dobrý pocit.Keby len vedel čo som prežila za posledných 24 hodín...lenže on to nevie.
"Nie Am,tak som to nemyslel.Len..ja...je to ťažké."
"Tak sa aspoň pokús mi to vysvetliť,lebo práve teraz nič nechápem."
"Am ja..ty plačeš?" obrátila som sa mu chrbtom a utrela slzy.Neplakala som,len..neviem.Asi to na mňa všetko doľahlo.
"A mám sa smiať?Zayn,ty sa so mnou rozchádzaš a myslíš si,že budem šťastná?"
"To nie,ale..prosím neplač Am."chytil ma za ramená a objal ma.Neviem o čo sa teraz snaží,keď už aj tak je všetko posraté.
"Zayn,nechaj ma.Neodtíkaj sa ma."odtiahla som sa od neho a prešla na druhu stranu izby.Zayn zaklonil hlavu  a rukami sa chytil za krk.
"Fajn,tak..tak ja sa zbalím a ..a odídem."tvárila som sa,že som úplne v pohode,že som sa už upokojila a že to chápem.Ale opak bol pravdou.Viem,že v noci budem plakať a nevyspím sa,že vôbec ničomu nechápem,neviem čo sa deje a najradšej by som za to Zaynovi vrazila.Všetko zle...
"Nie ,...nevyhadzujem ťa Am.Môžeš tu zostať tak dlho ako len chceš."
Vlastne až teraz som si uvedomila,že Perrie tu už nie je a Niall je vo vile.Sme tu sami a o to horšie sa mi to bude znašať.Nebudem sa mať s kým o tom porozprávať,len sa schúlim do klbka a budem potláčať bolesť.Žiadne vzlyky,žiadne slzy,žiaden plač.
"Nemyslím,že je to dobrý nápad." rozhodla som sa na koniec a odišla preč z izby.Zatvorila som sa v kúpelke ale vlastne som len chcela uniknúť jeho pohľadom.Spustila som sa dole a objala si nohy.Hlavu som si oprela o dvere a zatvorila oči.Nič,len prázdnota okolo mňa prúdila a tak trochu som bola aj rada.Premýšľala som aj,či mám o Zayna ešte bojovať alebo to je jeho posledné rozhodnutie a už s ním nijako nepohnem.

Nemá to zmysel sa tu ukrývať pred vlastnými pocitmi,aj tak to na mňa príde o chvíľu a zrútim sa,či už pred ním alebo to budem trpieť sama.Postavila som sa a pozrela do zrkadla.Neuveriteľne rýchlo mi dokázali opuchnúť oči.Pretrela som si ich vodou a tvár utrela uterákom.Zaynovým uterákom.Vlastne,všetko okolo bolo jeho a jeho dokonalá vôňa tu bola výrazne základnejšia ako obyčajný čistý vzduch.
A to ma na tomto byte nehorázne štvalo.Kedykoľvek som mu chcela uniknúť,seknúť na chvíľu a na všetko na pár minút zabudnúť,utiecť myšlienkami niekam preč,nedalo sa to.Všade som ho cítila aj videla,bol všade so mnou a teraz bude ťažké na to všetko zabudnúť.
Silno som sa nadýchla  a vyšla von.Zayn sedel na posteli s dlaňami na tvári a keď zbadal,že som vyšla von rýchlo sa postavil a pozrel sa na mňa.Slabo sa usmial,ale bolo vidieť,že sa snaží až moc a nejde mu to.Aj on to vedel ,tak úsmev nechal na pokoji.
Podišla som k nemu a tentokrát som ho objala ja.Neviem prečo som to spravila,ale ruky sa mi zrazu zaborili do jeho vlasov a môj nos sa nadýchol jeho vône.Bola výraznejšia ako v kúpelke.
Aj on ma objal a vzdychol si.
"Vieš,už asi nikdy sa nezbavím tvojej vône v tomto byte.Je taká výrazná,že bude ťažké ju len tak vyvetrať."povedal a odtiahol sa.Zase si sadol na posteľ a zadíval sa mi do očí.
"Vieš,že práve na toto som myslela v kúpelni?Zase tvoja vôňa ma bude prenasledovať každým dňom,budem si musieť zvyknúť s ňou žiť."
Nič nepovedal,že sa chechtol a pokrútil hlavou.
"Prečo si-prečo si to spravil Zayn?" a je to tu,práve som sa chystala si vyplakať oči a potom mu len tak zaspať v náručí.Viem,že to tak dopadne ak sa neovládnem.
"Ja-ja neviem.Asi som si uvedomil,ako to dnes celé dopadne a radšej som to urobil hneď ako potom keď budem mať chuť Harrymu rozbiť hubu."
"Stále ťa štve tá pesnička?" sadla som si vedľa neho a oprela sa o neho.
"Áno,ale...to nepochopíš,kým ju nebudeš počuť."na chvíľu stíchol,ale potom sa nadýchol a pokračoval:"Tak poďme,nech to máme za sebou."postavil sa a natiahol ku mne ruku.
"Vieš čo nechápem?Vzdal si sa tak rýchlo Zayn,ani ti nenapadlo o mňa ešte bojovať len si sa proste vzdal.Vysvetľujem si to tak,že ma proste už ani neľúbiš."sklonila som hlavu a Zayn ruku spustil vedľa tela.
"Nie,to nehovor.Vieš,že ťa milujem...prosím poď,vysvetlím ti to tam."Už na mňa nečakal,rovno sa išiel obliecť a počkal na mňa pred dverami.Chvíľku som váhala a potom som sa premohla a išla s ním.

Tvárili sme sa v pohode,ale len pokiaľ som neuvidela ostatných.Neviem prečo,ale v tej chvíli som ani odkývať nedokázala a Niall si hneď všimol,že sa so mnou niečo deje.Len som sa pousmiala a odpojila sa od Zayna.Sadla som si na malý gauč v rohu miestnosti a všetkých sledovala.Liam s Louisom si stále niečo šepkali a pri tom pozerali na mňa.Vtedy k nim prišiel Zayn a niečo im povedal.Zostali úplne zaskočení a Liam na mňa smutne pozrel.Pokrútila som hlavou akože 'vštko je v poriadku' a slabo sa usmiala.
Louis za mnou na chvíľu prišiel no len ma objal a povedal "Neboj sa,ja tomu hajzlovy rozbijem hubu." a žmurkol na mňa.Áno on vždy vedel,kedy a ako koho rozveseliť.Svoje ďakujem som vyjadrila pusou na líce a on ma ešte raz objal.Potom sa postavil a išiel za ostatnými.Nevidela som Harryho ani Rony.Chvalabohu.Niall spal.Aké nečakané.Chcela som mu niečo spraviť,nejak ho vytrolliť,ale to by som spravila,keby som bola v pohode.Nie som vo svojej koži dnes ,takže Niall bude mať sladký spánok.
Natiahla som si nohy cez operadlo a hlavu oprela a ruku.Zadívala som sa na strop a vlastne som ani nič nevidela.Bol moc vysoko a veľké svetlá ma oslepovali.Čím dlhšie som sa na ne dívala,tým som menej videla.Na koniec som oči celkom zatvorilo,ale svetlo bolo také silné,že som aj tak mala jasno pred očami.Keď som oči otvorila,všimla si Harryho ako sa na mňa usmieva a kýva mi.Buď o tom nevie,alebo je fakt taký hajzel a sám sa z toho teší.Ale beriem prvú možnosť,on nie je taký.
Môj výhľad na neho mi pokazila chudučká postala Rony a jej tvár mi bola taká nesympatická,že som sa na ňu nedokázala  dívať.Odvrátila som pohľad niekde úplne inde a zrazu sa mi naskytol pohľad na Zayna.Bol zamyslený a sledoval každý jeden pohyb Harryho.Videla som ako sa mu napína každý jeden sval na ruke až som mala chvíľu pocit,že niekomu vážne strelí.Vedela som,že sa na niečo také chystá hneď ako sa postavil.Tiež som sa postavila a mierila za ním.On pomalým krokom šiel za Harrym a päste zvieral tak rýchlo,že by mu mohli spôsobiť vážne bolesti.Zastavila som skôr než stihol niekomu ublížiť.Skôr než stihol ublížiť Harrymu.
"Zayn,prosím nerob-nerob to."povedala som potichu,ale aj tak sa mi zdalo,že to počuli všetci pretože tam bolo odrazu ticho.Neuvedomila som si,že držím Zaynovi ruky a som úplne vystrašená.Myslím,že nikto nevedel o čo sa Zayn pokúšal.Dokonca aj Rony v tichosti sledovala čo sa deje.
"Zayn pozrel najprv na mňa a  ospravedlnil sa mi pohľadom.Potom prepol na Harryho a ruky sa mu konečne uvoľnili.Zrazu sa zobral a odišiel.Nechala som ho,určite si ide vybiť zlosť ne nejakej videohre ako obvykle.
"Čo sa mu stalo?" spýtal sa vystrašený Niall.

"On sa.." "Liam,prosím." stihla som ho zastaviť skôr ako to povedal pred všetkými nahlas.Kývol hlavou a tleskol rukami.
"Oukej,tak...poďme do práce.Posledná skúška pred koncertom.Harry,pódium je tvoje."vlastne tu žiadne pódium ani nebolo,ale bolo ľahké si ho predstaviť.Harry sa postavil pri mikrofón a pozrel sa na mňa.
"Veľmi nerád ju spievam,keď asi viem čo sa tu deje,ale...prepáč."vedela som,že hovorí so mnou.Vedela som,že sa chystá spievať tú pesničku,len neviem,prečo pri som pozeral na mňa.Zrazu začala hrať hudba..Všetci sa venovali tomu svojmu len Rony bola trochu nesvoja.Na koniec odtiaľ odišla.To som mala v pláne urobiť aj ja.Otočila som sa a stlačila kľučku..No zrazu som napočula slová

Now you were standing there right in front of me
I hold on it's getting harder to breathe
All of a sudden these lights are blinding me
I never noticed how bright they would be  ♪♫


Kľučku som stále držala,ale pohľad smeroval na Harryho.On sa tiež pozeral na mňa,ako keby mi tú pesničku celú venoval.Slová sa mi vryli do pamäte tak dobre,že by som ju dokázala teraz celú prerozprávať.
Keď skončil,nikto mu netlieskal ani ho nepochválil,nič.Liam sa jedným očkom pozeral na mňa a Louis radšej odišiel.Cítila som,že sa mi hrnú slzy.Pochopila som,prečo to Zayn spravil.Vedel,že to bude moment,kedy sa všetko zmení.Nie,nemilujem odrazu Harryho.Teraz ho nenávidím.Nenávidím ho viac a viac,kvôli tomu čo spravil mne,sebe ale hlavne Zaynovi.Mala som ho nechať vraziť mu.Možno by som tú pesničku v živote nepočula.

Believing in yourself,follow your heart! 53.časť

NEW ONE! ...sľubujem,že ďalšia bude rýchlejšie pridaná a skontaktujem sa aj so Sárč ;) len teraz také obdobie opravovanie známok,tak prepáčte...táto nie je až taká dlhá,ale lepšie ako nič :D
Vážne vám ďakujem,že ja napriek tomu,že tu nie je tak často pridávaná ju stále čítate :)))
 ♥♥ LUV YA!
_____________


Keď sme zastavili pred vilou,nohy ako keby sa mi v tom momente zamrazili.Neviem,či som bola pripravená ísť tam,pozrieť sa tým dvom do očí a nerozplakať sa.Ale Niall ma potiahol dopredu a nejak moc som mu v tom nebránila.Pozrela som sa na okamih na jeho smutný úsmev  a potom som pohľad sklopila a sledovala som moje nohy.Keď sa otvorili dvere,nechcela som na to myslieť a všetko len tak odplávalo bokom.Zodvihla som zrak a pozrela na Zayn na,ktorý stál predo mnou tiež s útlym výrazom.Pousmial sa a podišiel ku mne.Roztiahol ruky a ja som sa automaticky po ňom hodila.Silno som zatvorila oči a cítila ako mi stekajú slzy.Vdýchla som jeho drahý parfém a otvorila oči.Uvidela som Harryho ako sa na mňa zo schodov usmieva.Keď zbadal moje uplakané oči,úsmev mu zmizol.
"Prepáč mi to Am.Prepáč mi všetko." šepkal mi Zayn.Nič som mu na to nepovedala,len som mu dala pusu.Pohladila som ho po vlasoch a usmiala sa.V tej chvíli som sa na neho nedokázala hnevať,tak som mu jednoducho odpustila.
Nevedela som,na čo mam skôr myslieť,ale na koniec som nemyslela na nič.Akoby som aj mohla?!
Zayn ma zobral do obývačky  a tam sme si sadli na gauč.
"Nechala si si tu mobil."podávali mi ho do ruky.Zobrala som si ho a hneď aj schovala.
"Ja..ja fakt neviem čo povedať."koktal Zayn.Vtedy zavládlo dlhé ticho až pokiaľ neprišla Rony.Pozrela sa na mňa tak ako vždy vražedným výrazom.Ani slovo nepovedala,len si zobrala pohár s vodou z kuchyne a odišla späť hore.Harry išiel hneď za ňou.
"Nepôjdeme k tebe?Necítim sa tu najpríjemnejšie."Chytila som ho za ruku a slabo sa usmiala.Prikývol,postavil sa a aj mne pomohol vstať a potom sme sa obaja odkradli do jeho auta.Zaviezol nás k nemu a až tam sa ma spýtal či sa so mnou niečo deje.Upokojila som ho a presvedčila,že som v úplnom poriadku.Bol sklamaný,cítil zo mňa,že mu klamem,ale netlačil na mňa.
Zayn mi spravil jahodový čaj,ktorý až moc osladil,ale aj tak som ho vypila.Celý čas,čo som ho pila,sedel vedľa mňa a pozoroval moje pomalé pohyby.Áno,stopercentne vedel,že sa so mnou niečo deje,ale stále sa nič viac nevypytoval.Len sa na mňa pozeral a niekedy sa aj usmial.
Odložila som prázdnu šálku na stôl a Zayn ju okamžite zobral a odniesol do kuchyne.Ako prichádzal,nechtiac na mne zbadal,že po mne prebehol mráz a ako správny gentleman mi priniesol
deku.Zakryl ma až po krk a podal mi podušku.Myslel si,že chcem byť sama,ale pravdu povediac,som chcela byť s ním.Dal mi pusu na čelo a chcel odísť,ale ja som ho zastavila.
"prosím,zostaň tu so mnou."spod deky som vytiahla ruku a chytila som ho sa časť rifiel,ktoré mu neustále padali.Pár krát som mu nadávala za to,ale ako keby si to ani nevšímal.Je to jeho štýl a preto si myslím,že je odo mňa drzé ak mu do toho rozprávam.
Usmial sa,ale toto nebol úsmev,ktorý som u Zayna videla často.Bola to miešanica úľavy,ale aj strachu.Len som nevedela presne pochopiť,prečo by sa tak usmieval.Každopádne,sadol si tesne vedľa mňa,nohy si vyložil na stôl a objal ma jednou rukou.Maximalne som sa uvoľnila a on si spokojne vydýchol.Rukou som mu behala po hrudi a on ma zase len pozoroval.
"Viem,že mi to nechceš povedať.Viem,že sa niečo deje,ale ak...ak si to chceš nechať pre seba pri,nebudem ťa nútiť."trápilo ho to,ale ak by som mu to povedala,určite by to nedopadlo dobre.
Len som sa natiahla až k jeho uchu a zašepkala nech mi zaspieva.Usmial sa,dal mi pusu a začal spievať nečakanú Let me love you.Nikdy som nebola na takéto pesničky.Bolo to pre mňa priveľmi sladké,ak keď táto je o niečo iná ako ostatné.No on ju svojim hlasom zdokonalil.Cítila som,ako sa sústreďuje,ako plynule dýcha a aj ako mu navierajú žili.Jeho ruka,ktorá bola plná keriek,sa mi hrala s prstami po celý ten čas.Nemyslela som na nič iné,len a len na neho.
Keď skončil dal mi ešte jednu pusu a potom sa z ničoho nič zobral a odišiel.Zatvoril sa v izbe a neodpovedal na moje volania.Nechcela som ho len tak tam nechať,tak som šla za ním.Najskôr som potichu zaklopala a potom som pootvorila dvere a nakukla dnu.
Balkónové dvere boli dokorán otvorené a on sedel na zábradlí,s pokrčenými nohami a niečo pomaly trhal a vyhadzoval dole.Až potom som zistila,že sú to nejaké kúsky papiera.Podišla som k nemu a radšej som sa dole ani nepozerala.Na tú výšku by som si nezvykla.Chytila som papier,ktorý mal v ruke a vyrovnala ho.Nechal ma,aby som si prečítala len pár slov,ktoré sa fakt ťažko čítali,a potom mi to zobral.
"Zayn čo to je?" spýtala som sa.
On neodpovedal len pokrčil plecami a zadíval sa do diaľky.
"to je jedno."na koniec povedal.
"Však je to pesnička."usmiala som sa a oči sa mi rozžiarili.
"Možno."stále sa na mňa nepozeral.
"Vážne nie si taký bad boy ako sa o tebe hovorí vieš?A mne sa to páči."
"Takže bola by si radšej ak by som ti tu plakával každý deň na rameni a písal piesne a..čo ja viem čo?"situácia sa trocha odľahčila a on sa na mňa so šibalským úsmevom konečne pozrel.
"Niee,nechcem z teba .."nenechal ma dohovoriť a len tak mi dal pusu.
Potrebovala som zlepšiť náladu,ale na koniec som ju ja zlepšovala jemu.
"Vieš,Harry niečo napísal.A..napadlo ma,že by som aj ja niečo mohol napísať."
"On niečo napísal?A počul si to?"bola som zaskočená,ale píjemne.
"Áno a..áno počul..."sklonil hlavu a úsmev mu zmizol.
"A..čo sa stalo?"chytila som ho za bradu a nadvihla mu hlavu a pozrela do očí.
"Nič,budeš to počuť zajtra."zoskočil zo zábradlia a sadol si tentokrát na posteľ.
"Máte koncert?"nadšená ,že sa konečne vracajú do starých koľají som priskočila k nemu.
"Hej...máme."zvalil sa na posteľ,nohy nechal vysieť z postele a ruky si dal pod hlavu.Tričko sa mu natiahlo a odhalilo kúsok z jeho tela.
Ľahla som si vedľa neho a rukami podoprela hlavu.
"Ty sa netešíš?Zayn,no ták,veď ste zase spolu,musíš sa tešiť."
"No,veď sa teším,ani nevieš ako."žiadny úsmev,žiadne nadšenie,len blbo pozeral do stropu.
"Fajn."povedala som a postavila som sa.
"Niee,počkaj.Prepáč mi túto náladu.S Harrym je to teraz komplikované,pohádali sme sa a a vážne sa nechcem aj s tebou pohádať."posadil sa a pritiahol si ma.

"prečo ste sa pohádali?"
"pretože...to pochopíš zajtra na koncerte,alebo chceš ešte dnes?"...prikývla som..."Tak poď so mnou na skúšku.Ale sľúb mi,že nech sa stane čokoľvek,zostaneš so mnou."hovoril to so strachom v očiach a zase som nechápala o čo sa jedná.
"Zayn,čo to táraš?Samozrejme,že budem s tebou."dala som mu pusu na líce no on sa hneď odtiahol.
"Povedz,že ma ľúbiš."povedal rázne a nervozne čakal.
"Zayn,ale.."
"Povedz to,prosím,kvôli mne."prosíkal.
"Milujem ťa,jasné?" usmiala som sa a dala mu pusu.Z neznámeho dôvodu ma silno objal a potom sa na mňa smutne pozrel.
"Fajn,lebo....Am ja...musíme sa rozísť."....